Prečo existuje Atelier Chillin_art?

Keď som prvýkrát premýšľala nad vlastným priestorom, nešlo o ateliér. Pôvodný plán bola malá kaviareň. Presne ten typ miesta, ktorý chce mať každý druhý človek, a práve preto väčšina kaviarní neprežije ani prvý rok. Napriek tomu som hľadala priestor v Trenčíne a našla som jeden malý, útulný, hoci na prvý pohľad dosť divoký. Mal všetky farby, ktoré si viete predstaviť. Červené, modré, fialové steny, kožené sedačky, červené kreslá a čierna kobercová podlaha. Keď som to videla, okamžite som si predstavila, aký problém bude čistenie. Priestor bol členený veľmi zaujímavo. Dve jasné časti, spodná a vyvýšené malé poschodie. Hneď som v tom videla koncept. Vo väčšej časti kaviareň, v spodnej malej predajňa rastlín a na vyvýšenom poschodí keramika. Predstavovala som si miesto, kde si človek kúpi rastlinu a rovno si vyrobí keramický kvetináč. Alebo si vytvorí vlastný hrnček a spraví si doňho kávu. Jedno miesto, ktoré funguje ako celok. Postupne som však pochopila, že takúto kombináciu nie je možné spojiť do jedného funkčného prevádzkového modelu. Bolo tam priveľa prekážok. No jedna myšlienka ma neopustila. Keramika. Začala som hľadať ľudí, ktorí sa jej venujú, a našla som Aďu zo značky Zenae. Jej štýl aj energia boli presne to, čo mi bolo blízke. Hoci bývala v Bratislave a mala tam svoj ateliér, dala tomu šancu. Pol roka robila keramiku priamo u nás v kaviarničke. Čas plynul a ja som sa do keramiky postupne zamilovala, hoci som bola presvedčená, že ja na to nemám. Že nie som dosť talentovaná, nie som umelec a určite to sama nezvládnem. Ukázalo sa však, že cestovanie s materiálom a výrobkami je extrémne náročné. Aďa sa rozhodla, že takto to ďalej nepôjde. Bolo mi to ľúto, pretože práve ona ma do keramiky uviedla a veľa ma naučila. Zároveň som však videla, že záujem ľudí o kurzy je obrovský. Musela som hľadať niekoho ďalšieho. Tak som sa zoznámila s Veronikou z Topoľčian, ktorá mala tiež svoj ateliér. Veronika je výnimočná umelecká duša. Maľuje, tvorí keramiku a do nášho priestoru priniesla veľkú citlivosť aj vlastný rukopis. Organizovali sme spolu množstvo akcií. Keď sa dozvedela, že premýšľam nad tým, že by som keramiku skúšala sama, prekvapilo ma, akú podporu som dostala. Povedala mi, že do toho musím ísť. A ja som tentokrát neuhnula. S Veronikou sme sa učili navzájom. Ona ma keramiku, ja ju prácu so stabilizovaným machom. Vtedy sme obe skúšali aj epoxidovú živicu a vymieňali sme si rady. Práve v tom období som si uvedomila, že som sa stala súčasťou umeleckej komunity. Nie iba ako pozorovateľ, ale ako človek, ktorý do nej patrí. A tu niekde sa zrodil Ateliér Chillin_art. Miesto, ktoré nemalo byť kaviarňou. Miesto, ktoré malo prepájať tvorenie, pokoj a chvíľu pre seba. Miesto, ktoré vzniklo postupne, prirodzene a zo skutočných stretnutí a ľudí. Ateliér existuje preto, že jeden nápad priviedol k ďalšiemu. Preto, že som si dovolila skúsiť niečo, čo mi dlho pripadalo nedosiahnuteľné. A najmä preto, že tvorenie si zaslúži priestor, kde môže byť prístupné každému.